Následky preťažujúcich udalostí – dlhodobých (nevhodný alebo zanedbávajúci štýl výchovy v detstve, opakované násilie v domácnosti, zneužívanie, chýbanie citovej podpory v detstve,…) alebo jednorazových (nebezpečné situácie v lietadle, úraz, autonehoda, …) môžu v našom nervovom systéme zanechať trvalé stopy. Následky sa dokonca môžu prejaviť kumulatívne až s odstupom niekoľkých rokov. Prostredníctvom tzv. telesnej pamäti v podkôrových oblastiach mozgu dochádza k aktivácii traumatických spomienok a narušená rovnováha v nervovom systéme potom neumožňuje dostatočne adaptabilnú a flexibilnú reakciu v konkrétnych situáciách bežného života. Ľudia potom často nerozumejú tomu, prečo prežívajú zvýšený stres alebo úzkosť v situáciách, ktoré ‘objektívne’ tak náročné nie sú, prečo nemôžu spávať a sú unavení, reagujú zbytočne podráždene a agresívne alebo prečo trpia telesnými symptómami bez medicínskeho nálezu (napr. bolesti rôzneho druhu, narušenie trávenia, imunitného systému, zvýšený krvný tlak, únavový syndróm,…). Aj za množstvom psychických symptómov – úzkosti, panické reakcie, fóbie, depresívne nálady, nedostatok motivácie, až apatia, nadmerný vnútorný nepokoj… môže byť traumatické pozadie.
Dobrá správa je, že v súčasnosti existujú v rámci psychoterapie možnosti spracovania a liečby podobných zraňujúcich skúseností. Sú to metódy, ktoré pracujú s telom, najmä s centrálnou nervovou sústavou a ‘prepisujú’ traumatickú pamäť. Na Slovensku je viacero psychoterapeutov vyškolených v metóde EMDR (eye movement desensitization and reprocessing, autorka Francine Shapiro), v zahraničí je možné vzdelávanie v metóde SE (somatic experiencing, autor Peter Levine).
Samotné prepracovávanie traumatických udalostí z dávnej alebo nedávnej minulosti je zakomponované do celkového procesu psychoterapie, s každým človekom je potrebné stavať jedinečný spôsob a plán.
Obe metódy- aj SE, aj EMDR- zároveň efektívne pôsobia na reguláciu nadmerného stresu v súčasnom období alebo v rámci prípravy na náročné situácie v budúcnosti. Celkovo podporujú psychickú a mentálnu odolnosť.
Na záver ešte jedna dobrá správa: existuje tzv. posttraumatický rast. Veľa ľudí uvádza, že extrémne ťažké situácie v nich podporili rozvoj schopností, ktoré by sa pravdepodobne inak nerozvinuli.